Model Európskej Únie - chceli sme sa cítiť európsky

Reportáž studentky Lucie Brosové z katedry sociální geografie a regionálního rozvoje PřF OU

„Model EÚ vám zmení život. Možno mi teraz neveríte, ale uveríte, keď budete po týždni odchádzať!“ zaznelo na privítanie vo veľkej aule Štrasbourgskej univerzity, keď som do nej vošla ja, a spolu so mnou, ďalších 179 študentov (i neštudentov) z celej Európy. Že to bola naozaj „life-changing experience“ som pochopila, podľa očakávaní, až pri našom odchode.

Všetci sme do Štrasburgu prišli plní očakávaní, aké asi bude sedieť v ozajstnom parlamente, diskutovať o skutočných návrhoch a smerniciach, obliekať sa ako politici, vyjadrovať sa ako oni... Napriek rozdielným národnostiam, školám, ktoré navštevujeme, smerom, ktorým sa orientujeme, sme mali všetci 180ti jedno spoločné- chceli sme TO zažiť. Stali sme sa aspoň na týždeň europoslancami (lobystami, novinármi, tlmočníkmi, ministrami). Chceli sme si dokázať, že sme pripravení, a že tie eseje a motivačné listy a mnoho ďalších výskumov a politických analýz, sme nerobili nadarmo. Chceli sme sa cítiť „európsky“.

Napriek nesmierne nabitému programu, ktorý začínal o 6.30 raňajkami, pokračoval o 8.00 odchodom do parlamentu, o 19.30 večerou a končil v neskorých nočných hodinách spolčenským programom, sa nikto ani na minútu nesťažoval. Každý deň bola výzva, museli sme sa prevteliť do svojich úloh a hrať ich tak dobre ako sme vedeli. Niektorí sa ich zhostili tak dôverihodne, že občas zabudli na to kto sú, a namiesto obvyklého: „ahoj, volám sa tak a tak...“ sa predstavovali: „ahoj, som EPP za Holandsko. Čo si ty?“

Ja sama som pracovala na pozícii lobystu. To znamená, že mi bola udelená organizácia, ktorej názory a záujmy som reprezentovala, a všemocne som sa snažila o svojich „dobrých úmysloch“ predvedčiť aj europoslancov-politikov a ministrov. Keďže sme boli rozdelení na dve skupiny- tých „za“ a tých „proti“ naša úloha nebola jednoduchá. Človek musel byť v strehu počas celého dňa, obedov, večerí či počas párty a sústrediť sa na to, ktorá politická strana vystvára koalíciu s kým, a kto proti komu najnovšie stojí.

Po náročnom týždni plnom rokovaní, hlasovaní a diskutovaní sa predsa len jeden návrh schválil, druhý zamietol. Odhlasovaním sa naše role skončili, a my sme zrazu ostali smutní. Museli sme opäť čeliť realite, ktorá nás čakala priamo za rohom Europarlamentu. Pri odchode si mnohí z nás sľúbili, že do Štrasburgu sa ešte musíme vrátiť. Či už ako ozajstní poslanci, alebo ako budúcoroční organizátori. Nech už prídeme kedykoľvek, každý z nás si bude pamätať ten marcový týždeň, kedy sme pričuchli k európskej politike, kde sme sa naučili ako sa v Únii schvalujú a prerokovávajú zákony, a kde každý z nás stretol nespočetné množstvo zaujímavých ľudí z rôznych kútov Európy. Áno, v tomto zmysle nás táto skúsenosť zmenila, naučila a pomohla nám dozrieť, stať sa dospelejšími, zodpovednejšími a v konečnom dôsledku aj viac „Európskymi“ mladými ľuďmi!

Ak by ste malli záujem zúčastniť sa Modelu EÚ, určite sa pozrite na stránky www.meu2011.org kde je presne napísaný postup ako sa dostať do Štrasbourgu opäť budúci rok. Táto akcia sa konala už 5.tym rokom. Tento rok sa prihlásilo cez 911 záujemcov zo všetkých členských štátov EÚ (+Nórska, Švajčiarska a Turecka). Pod taktoukou majú celú udalosť študenti ako sme my, pod záštitou organizácie BETA (Bringing Europeans Together). Ak sa vám nechce čakať do budúceho roka, skúste sa prihlásiť na menší, no nemenej zaujímavý Mainz Model of European Union (uzavierka je 01. mája 2011).

Využite svoju šancu!

Lucia Brosová

Ja ako lobystaJa ako lobystaModel Európskej Únie - chceli sme sa cítiť európskyVeľká rokovacia sála EuroparlamentuV Europarlamente Lobysti znázorňujúci Šikmú vežu v PiseÚčastníci Modelu Európskej Únie 2011Model Európskej Únie - chceli sme sa cítiť európsky